Druhý NÁDYCH. Nové stretnutia, nové podnety.

Druhý NÁDYCH. Nové stretnutia, nové podnety.

Rok sa s rokom spojil a dvere Divadla Poprad sme otvorili 17. – 20. septembra 2026 festivalom NÁDYCH do druhej sezóny. Bol komorný, pokojný, sústredený, premýšľavý, priateľský, rozihraný...

Mal aj predohru, predstavenie hosťujúceho Divadla bez domova z Bratislavy, ktoré sa uskutočnilo 11. septembra v rámci samostatnej dramaturgickej línie festivalu nazvanej paraNÁDYCH. Išlo o autorskú inscenáciu Medúza v kuchyni. Umelecký šéf Divadla bez domova Patrik Krebs považoval za odvážne, že sme ich súbor do Popradu pozvali. My však nie. Pán Krebs, predstavenie bolo pre divákov silným zážitkom a Vaše hosťovanie vnímame ako úplne prirodzené. Cenu za odvahu udeľujeme my Vám, za to, že už 20 rokov sa usilujete o zmysluplnosť! Ukazujete svetu, že každý hlas má právo byť vypočutý a zdieľaný. 

Náš NÁDYCH do druhej sezóny priniesol v hlavnom festivalovom programe dve hosťujúce inscenácie, jednu premiéru, paletu inscenácií z domácej produkcie, cyklus inšpiratívnych diskusií o divadle, vzdelávaciu sériu Žijeme divadlom! a deň venovaný výlučne deťom a ich zhovievavým rodičom.

Privítali sme vzácnych hostí: 

Silviu Hroncovú - teatrologičku, kultúrnu manažérku, bývalú riaditeľku Slovenského národného divadla, Opery Národního divadla v Prahe i Státní opery Praha a bývalú ministerku kultúry;  

Janusza Legońa – poľského dramaturga a riaditeľa medzinárodného divadelného festivalu Bez hranic/Bez granic; 

Pavla Gejguša – českého režiséra a dramaturga Národního divadla moravskoslezského v Ostrave;

Mirona Pukana – slovenského teatrológa a vysokoškolského pedagóga, dramaturga festivalu Akademický Prešov;

Evu Ohraďanovú – pedagogičku tanca, riaditeľku Súkromného tanečného konzervatória Liptovský Hrádok a prezidentku Asociácie súkromných škôl a školských zariadení;

Hanu Rodovú – divadelnú kritičku, publicistku a rozhlasovú redaktorku; 

Ivu Bohušovú – odborníčku na regionálnu históriu, spolumajiteľku rodinného Vydavateľstva IB Vysoké Tatry.

Diskusie, ktoré sme s nimi viedli, nasvecovali tému „DIVADLO“ z mnohých uhlov pohľadu. Hovorilo sa o tom, kto divadlá zriaďuje, financuje, aké typy divadiel existujú, kto sú divadelní aktéri a kto prijímatelia divadelnej tvorby, aké témy v súčasnom divadle rezonujú, prečo majú regionálne témy potenciál univerzálnosti, aké miesto má divadlo v spektre súčasných virtuálnych médií. Rezonovali spoločné úvahy o tom, či môže byť divadlo svedomím spoločnosti, ako môže zrkadliť témy mladých a prečo by malo popri kritike súčasnej spoločnosti prinášať aj radosť, dôveru a potešenie.

Všetky úvahy boli zároveň podporné a nápomocné k ďalšej perspektíve smerovania Divadla Poprad, za čo sme všetkým diskutujúcim nesmierne vďační.

A nezostali sme len pri diskusiách, priniesli sme aj viacero divadelných zážitkov. V premiérovom uvedení rezonoval príbeh rozprávkových Trpaslúšikov. Sú to hudobní škriatkovia, ktorí žijú v čarovnej krajine, kde všetko zvučí, zvoní, cinká a kde sa chodieva k posvätnej hore Babkin vrch načerpať zásoby ticha, ktoré je pre nás všetkých tak veľmi dôležité. Dali sme hudobnému príbehu Juraja Hatríka divadelnú podobu, ktorá očarila našich najmladších divákov. Zažili situácie, keď sa hranica medzi javiskom a hľadiskom stráca a spontánna pomoc malých divákov je vítaná. Medzi divákmi sa objavila aj vzácna a nečakaná návšteva, Petra Vančíková-Kolevská, ktorú si pamätáme hlavne ako pôvabnú Alžbetku z Jakubiskovej Perinbaby. Prišla s vnučkou a dvomi dcérami. 

Deti a ich zvedavých rodičov očarili aj ďalšie inscenácie a programy, ktoré festival ponúkol: batolárium Ema ide do ZOO, hudobné popoludnie V krajine Rozdžanžán, ktorého súčasťou bol aj koncert kapely Lara band. Veľkú pozornosť a obdiv zožali dve predstavenia hosťujúceho Dezorzovho lútkového divadla – Gašparko putuje do Turecka a Johanes Faust.

Z reakcie hostiteľky a hostí:

Tatiana Pirníková: „Ďakujeme za zážitok, ktorý obe vaše predstavenia v divákoch Divadla Poprad zanechali. Skláňam sa pred profesionalitou účinkujúcich umelcov!“

Gejza Dezorz: „Cítili sme sa u vás veľmi dobre. Máte nádherné divadlo a veľmi mu aj vám držím palce.“   

Z domácej produkcie sme divákom ponúkli predstavenia zábavnejšieho charakteru: 

Dokufikciu Vasiľ – biľag doby?, kabarety Góly – hory – halušky a Popradosti. 

NÁDYCH do druhej sezóny mal naplánovanú omnoho bohatšiu dramaturgiu, zahŕňajúcu hosťovanie významných divadiel z domova i zahraničia.  Žiaľ, nezískali sme na ňu grantovú podporu. Neodradilo nás to, pripravili sme program, ktorý bolo možné zvládnuť vďaka priazni našich divákov. A tá prišla, za čo sme nesmierne vďační.   

Dozvukom NÁDYCHu 2026 bude druhé predstavenie dramaturgickej línie paraNÁDYCH, ktoré sa uskutoční 29. októbra. Brnianske divadlo Aldente, ktoré od roku 2014 tvorí a hrá inscenácie a prepája profesionálnych hercov s mladými hercami s Downovým syndrómom, predstaví inscenáciu Cirkus pefrecto.

Druhý ročník NÁDYCHu bol pre nás dôležitý aj preto, že  sme si uvedomili nové súvislosti vzťahu divadla k regiónu, otvorili ďalšie možnosti práce s publikom a zadefinovali perspektívy ďalšieho smerovania divadla.  

Začína sa potvrdzovať, že región nemusí byť perifériou kultúrneho diania. Môže byť jeho aktívnym tvorcom. Aj tu môžu vznikať podnety pre umeleckú tvorbu a regionálne sa môže premieňať na celospoločenské. Silnou je príležitosť na hľadanie vlastnej cesty, oslobodzujúcou je šanca zastaviť na chvíľu čas v tejto uponáhľanej dobe. 

Hoci len tým, že zadržíme dych a v tom krátkom okamihu medzi nádychom a výdychom pocítime spoločne čosi nevšedné. 

Aj o tom bol náš druhý NÁDYCH. Ďakujeme, že ste v tom boli s nami a že budete s nami aj počas druhej divadelnej sezóny.

Obrázky na prezretie